Cieľ: Zhodnotiť zmeny subjektívneho vnímania zrakovej ostrosti v bežnom živote v priebehu intravitreálnej liečby ranibizumabom u pacientov s diabetickým makulárnym edémom pomocou slovenskej verzie medzinárodného dotazníka NEI VFQ-25.
Materiál a metodika: V prospektívnom sledovaní bolo hodnotených 30 naivných pacientov, 48 očí a spĺňali indikačné kritériá. Stanovovali sme najlepšie korigovanú zrakovú ostrosť v letter score (LS), vnútroočný tlak (VOT), centrálnu hrúbku sietnice (CRT) a celkový objem makuly (TMV). Pacienti dostávali NEI VFQ-25 dotazník pred prvou a následne po troch, šiestich a dvanástich mesiacoch liečby.
Výsledky: Pred liečbou bola LS v priemere 68,1 písmen, VOT 17,6 mmHg, CRT 480,5 µm a TMV 11,2 mm3. Po dvanástich mesiacoch intravitreálnej liečby LS bola v priemere 72,6 písmen, VOT 17,0 mmHg, CRT 332,4 µm a TMV 9,3 mm3.
Porovnanie údajov subjektívneho vnímania videnia pred zahájením a po dvanástich mesiacoch liečby: vnímanie všeobecného zdravia sa zlepšilo o 7 %, videnia vo všeobecnosti sa zlepšilo o 15 %, bolesť očí sa znížila o 8 %, videnie na blízko sa zlepšilo o 12 %, aktivity do diaľky sa zlepšili o 5 %, sociálne fungovanie sa zlepšilo o 4 %, mentálne zdravie sa zlepšilo o 6 %, ťažkosti s fungovaním sa zlepšili o 16 %, závislosť od okolia sa zlepšila o 1 %, šoférovanie sa zlepšilo o 2 %, farebné videnie sa zlepšilo o 7 % a periférne videnie sa zlepšilo o 9 %.
Záver: Zistili sme, že liečba anti-VEGF ranibizumabom zlepšila objektívne parametre po roku intravitreálnej liečby v LS, CRT a TMV. Subjektívne zmeny vnímania videnia po roku liečby sa zlepšili vo všetkých sledovaných parametroch.