Cieľ: Porovnať efektivitu a bezpečnosť novej nanolaserovej techniky operácie katarakty s ultrazvukovou fakoemulzifikáciou.
Metodika: Na súbore 20 pacientov bola urobená ultrazvuková fakoemulzifikácia (skupina I.) na jednom oku a nanosekundová laserfragmentácia (skupina II.) na druhom oku. Všetky katarakty boli podľa používaného Lens Opacities Classsification System III, do 3. štádia rozvoja katarakty t.j. opalescencia šošovkového jadra (NO) bola NO2-NO3. Sledovali sme pred a pooperačnú nekorigovanú zrakovú ostrosť (NZO vyjadrená v decimálnych jednotkách), rohovkovú denzitu endoteliálnych buniek (DEB), percento hexagonálnych buniek, respektíve index pleomorfizmu (IP) a hrúbku rohovky (HR) pred operáciou a 7 dní po operácií.
Výsledky: U všetkých 40 očí bol priebeh operácie nekomplikovaný. NZO bola pred operáciou v skupine I. 0.70 ± 0.10 , v skupine II.0.68 ± 0.10 a 7 dní po operácii v skupine I. 0.98 ± 0,05 a v skupine II. 0,98 ± 0,04. (p-NS). Priemerná DEB bola pred operáciou v skupine I. 2508 ± 205,54 bb/mm2 a v skupine II. 2472,5 ± 287,78 bb/mm2. Po operácii to bolo v skupine I. 2024,92 ± 271,50 bb/mm2 a v skupine II. 2138,50 ± 390,85. bb/mm2. Rozdiely v úbytku Endoteriálnych buniek medzi oboma skupinami boli štatisticky nesignifikantné. V porovnaní rozdielu oboch skupín pri priemernom výskyte hexagonálnych buniek pred operáciou a po operácií boli rozdiely štatisticky nevýznamné rovnako ako pri porovnaní rozdielov hrúbky rohovky. Teda vo všetkých sledovaných parametroch sme nezaznamenali štatisticky signifikantné rozdiely.
Záver: Nanolaserovú fotofragmentáciu a ultrazvukovú fakoemulzifikáciu s pohľadu porovnania oboch metód na peroperačné ovplyvnenie endotelu rohovky možno považovať za rovnocenné.